blog- 22 dni

Fenoménom dnešnej doby je uzatvárať pri prijímaní nového zamestnanca pracovný pomer na dobu určitú, zväčša na jeden rok. Je to akási predĺžená podoba skúšobnej doby a veľká väčšina serióznych zamestnávateľov po tejto dobe pri obojstrannej spokojnosti uzatvára so zamestnancom pracovný pomer na dobu neurčitú. Sú samozrejme aj menej seriózne spoločnosti, ktoré opakovane (maximálne 3x, ako im to zákon umožňuje) predĺžia zmluvu na dobu určitú a po jej vypršaní pracovný pomer zamestnancovi neponúknu.

Pri počúvaní životných príbehov (áno, ja pohovor málokedy vnímam ako pohovor, väčšinou je vždy spoznanie ďalšieho zaujímavého životného príbehu) som už počula všeličo. Naposledy napríklad skúsenosť, že kandidátovi nechal nadriadený plánovať letnú dovolenku, mítingy na ďalší týždeň, stretnutia s klientami… a deň pred ukončením zmluvy na dobu určitú, trikrát predĺženú, mu povedal, že mu zmluvu na dobu neurčitú nedá.

Zaujímalo by ma, aká je Vaša skúsenosť, ak Vám nepredĺžili pracovnú zmluvu na dobu určitú. Kedy Vám to povedali – mesiac vopred (cca 22 pracovných dní) a mali ste čas odovzdať agendu, rozlúčiť sa s kolegami a klientami, alebo deň vopred (24 hodín), teda predposledný deň Vám povedali, aby ste posledný deň odovzdali kľúče, mobil a notebook a končíte?

Pridajte sa k nám, článok a diskusiu nájdete aj na  LinkedIn stránke.

Categories: PRO-BLOG