Otriaslo asi každým, kto počul o tom, ako v týchto dňoch ublížili malému dievčatku kamaráti, ešte vlastne tiež deti. U mňa o to viac, že sa to stalo kúsok od nás, a mám doma dcérku len o niečo staršiu od obete. Čo mi zarezonovalo pri čítaní správ, bola odpoveď dievčaťa, prečo ubližovala mladšej kamarátke – LEBO MÔŽEM.
S touto vetou som sa už stretla. Nie u detí, u „dospelákov“. U ľudí, ktorým bola daná do rúk moc a oni si ju vyložili tak, že to znamená, že „MÔŽEM“. Môžem ublížiť, môžem uplatniť svoju právomoc. Lebo môžem – mám na to oprávnenie.
Túto vetu som prvýkrát počula, keď mi šéf na otázku, prečo eskaloval problém spôsobom, ktorý nepomohol ani jemu, ani mne a už vôbec problém neriešil, odpoveďou – LEBO MÔŽEM. Bolo to dávno, ale to uvedomenie si, že niekto ublíži len pre to, že môže, bolo tak silné, že rezonuje vo mne doteraz.
Naposledy som to zažila v blízkej rodine. Známy dva týždne pred ukončením pracovného pomeru vypísal dovolenkový lístok a ako bolo zvykom, nechal na sekretariáte (bolo to týždeň vopred, na jeden deň). Šéfka mala týždeň lístok na stole, v daný deň vypla všetky prístupy vrátane mailu a dala známemu absenciu. Následne mu prístupy obnovila – potrebovala, aby ešte dokončil svoju prácu pred odchodom, ale absenciu mu nahlásila a musel si tento jeden deň riešiť dodatočne v zdravotnej poisťovni. Ublížila, lebo mohla, bola jej na to daná právomoc.
Z nešťastných dievčatiek a chlapcov vyrastajú nešťastné ženy a muži. Ak sa im dostane do rúk moc, neváhajú a ublížia, ak môžu.
Toto zamyslenie chcem skončiť inou výzvou, ktorú ma naučila moja mama a učím ju aj svoje deti – Mária, vždy keď MÔŽEŠ, POMÔŽ.
Priatelia, ak môžete, pomôžte. Verte, vesmír vám to vráti.
Článok a diskusiu nájdete na LinkedIn.
Ak máte záujem sledovať aktuálne pracovné príležitosti a aktuality z oblasti HR, pridajte sa k nám aj na firemnej LinkedIn stránke a firemnej Facebook stránke.