Pracovný úraz a odškodnenie: prehľad pre zamestnancov aj zamestnávateľov

Úraz pri práci nie je len pád z lešenia na stavbe. Vedeli ste, že ním môže byť aj nešťastné zranenie na teambuildingu alebo fyzický konflikt medzi kolegami? Keď k takejto nepríjemnej udalosti dôjde, obom stranám naskakujú otázky. Zamestnanec rieši výpadok príjmu a zamestnávateľ správny zákonný postup a povinnosti. Systém odškodňovania je však nastavený tak, aby poskytol finančnú istotu zamestnancovi a zároveň nezaťažil firmu likvidačnými nákladmi. Pozrime sa, kedy vzniká nárok na odškodnenie, kto ho reálne platí a aké povinnosti z toho obom stranám vyplývajú. Článok pre nás opäť pripravila JUDr. Michaela Nadubinská.

Kedy ide o pracovný úraz?

Hlavným zákonom, ktorý upravuje záležitosti týkajúce sa pracovného úrazu, je Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v platnom znení). Ten vyžaduje, aby úraz nastal pri plnení pracovných povinností. Ak sa teda zraníte pri dohodnutej práci alebo pri služobných aktivitách, ide o pracovný úraz. Ak však k úrazu dôjde na ceste do práce, po pracovnej dobe alebo pri vybavovaní súkromných vecí, za pracovný úraz sa to nepovažuje.

O úraz pri práci nejde ani vtedy, keď zamestnanec vybočí z plnenia pracovných úloh – napríklad pri čiernej jazde či svojvoľnej práci. Rovnako ním nie je ani infarkt či cievna príhoda vyvolaná nepriaznivým oznámením o výkone práce alebo trauma z reakcie na mzdové opatrenia. Naopak, za pracovný úraz sa považuje zdravotná príhoda, ktorá vznikla zamestnancovi v dôsledku náhlej nevoľnosti vyvolanej pracovným prostredím.

Kto nesie zodpovednosť?

Pri pracovnom úraze platí tzv. objektívna zodpovednosť zamestnávateľa. To znamená, že za vzniknutú škodu zodpovedá takmer vždy – a to aj vtedy, ak zlyhanie nezavinil ani neporušil žiadne predpisy.

Existujú však výnimky, keď sa zamestnávateľ môže svojej zodpovednosti úplne alebo čiastočne zbaviť (odborne sa tomu hovorí, že sa liberuje). Stane sa tak len vtedy, ak zamestnávateľ preukáže, že:

• zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený,
• zamestnanec si spôsobil úraz pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, alebo
• konal ľahkomyseľne, hoci si vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti musel byť vedomý, že si môže privodiť úraz.

Kto reálne platí odškodné a aké sú nároky?

Pri odškodňovaní pracovného úrazu sú úlohy rozdelené medzi štát a zamestnávateľa. Zamestnávateľ hradí za zamestnancov povinné úrazové poistenie, ale hlavnú finančnú záťaž nesie Sociálna poisťovňa.

Úloha Sociálnej poisťovne: Vypláca prevažnú väčšinu úrazových dávok. Tieto dávky upravuje Zákon o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z.z. v platnom znení) a patrí sem napríklad úrazový príplatok (doplatok k PN), náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (tzv. bolestné), úrazová renta či jednorazové vyrovnanie.

Úloha zamestnávateľa: Nárok na náhradu vecnej škody upravuje Zákonník práce. Zamestnávateľ z nej priamo hradí veci, ktoré sa pri nehode zničili alebo poškodili (napr. oblečenie, telefón či osobné predmety). Okrem toho si poškodený zamestnanec môže pri mimoriadne závažných úrazoch alebo trvalých následkoch uplatňovať priamo od zamestnávateľa na súde aj náhradu nemajetkovej ujmy (zásah do zdravia a osobnostných práv), ak poistné plnenie od štátu tieto nepriaznivé následky na jeho život plne nepokryje.

Tri záchytné body pri pracovnom úraze (praktický návod)

Ak sa vám v práci stane úraz, pre úspešné uplatnenie nárokov a odškodnenia je kľúčové dodržať správny postup:

Oznámiť: Úraz bezodkladne nahláste svojmu priamemu nadriadenému (ak to váš zdravotný stav dovoľuje). Ak ste boli svedkom úrazu kolegu, ohláste ho vy.

Spísať: Ak vaša práceneschopnosť (PN) trvá viac ako 3 dni, zamestnávateľ má povinnosť do 8 dní od oznámenia spísať Záznam o registrovanom pracovnom úraze a vyšetriť jeho príčiny.

Požiadať: O úrazové dávky (napr. úrazový príplatok k PN či bolestné) požiadajte Sociálnu poisťovňu predložením potrebných tlačív a lekárskych posudkov.

Povinnosti zamestnávateľa

Vznik pracovného úrazu zakladá pre zamestnávateľa sériu zákonných povinností, ktoré upravuje Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z. v platnom znení). Zamestnávateľ je povinný plniť ich okamžite po vzniku úrazu a pokračovať v nich aj po vyšetrení udalosti.

Zamestnávateľ je povinný:

• Zabezpečiť prvú pomoc a bezodkladne urobiť opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia na pracovisku,
• Zaevidovať úraz a ohlásiť ho príslušným orgánom (Inšpektorát práce, polícia, Sociálna poisťovňa, zástupcovia zamestnancov),
• Vyšetriť príčiny vzniku úrazu a vyhotoviť oficiálny záznam o úraze.

Často podceňovanou, no kľúčovou povinnosťou je prijatie preventívnych opatrení. Nestačí udalosť len formálne uzavrieť a spísať záznam. Firma musí zistiť príčinu úrazu a zaviesť reálne zlepšenia – napríklad opraviť technické zariadenia, aktualizovať predpisy BOZP, doškoliť zamestnancov či upraviť organizáciu práce.

Sankcie za nedodržanie povinností: Ak zamestnávateľ svoje povinnosti zanedbá alebo preventívne opatrenia prijme len „na papieri“, inšpektorát práce mu môže uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur. Pri ťažkej ujme na zdraví či smrti navyše hrozí trestnoprávny postih a výrazne sa zhoršuje aj právne postavenie firmy pri prípadných súdnych sporoch o náhradu škody.

Pracovný úraz je udalosťou, ktorej by sme sa najradšej vyhli. Ak k nemu predsa len dôjde, najdôležitejšie je zachovať chladnú hlavu. Želáme vám, aby ste sa s pracovnými úrazmi stretávali čo najmenej – a ak sa nejaký prihodí, aby ste ho vďaka tomuto článku zvládli s prehľadom, rýchlo a bez zbytočných komplikácií.

Autor článku: JUDr. Michaela Nadubinská, právnička

Ďalšie inšpirácie, ktoré môžete využiť v práci:

👉 Aké pravidlá musí zamestnávateľ dodržať pri fotografovaní zamestnancov na firemných akciách?

👉 Lekár, svadba, pohreb: Kedy je platené voľno a kedy neplatené? Prehľad prekážok v práci.

👉 Čo musí obsahovať pracovná zmluva a koľko môže trvať skúšobná doba?

👉 Pracovný čas – vzácna komodita pre zamestnanca aj zamestnávateľa.

👉 Dovolenka – kedy mám na ňu nárok? Môže mi šéf zrušiť dovolenku alebo ma z nej odvolať?

👉 Aké sú povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca pri práci formou home office?

👉 Práca z domu – pravidelný a príležitostný home office, aký rozdiel je medzi nimi? 

👉 Ako mám postupovať, keď chcem dať výpoveď v práci?

👉 Kedy môžem dostať výpoveď a mám nárok na odstupné?

Ak máte záujem sledovať aktuálne pracovné príležitosti a aktuality z oblasti HR, pridajte sa k nám aj na firemnej LinkedIn stránke a firemnej Facebook stránke.